V deň môjho narodenia, po polnoci sa prebral zo spánku. Bola tma, a v izbe, kde spal, sa kúrilo ešte peterkami. Kto to nepozná, peterky sú to malé kachle na uhlie.

Zo spánku ho prebral a upútal jeho pozornosť hluk, akoby dolu komínom spustil niekto ťažkú veľkú guľu. Jeho zrak upútal budík s fosforeskujúcimi ručičkami ukazoval niečo po druhej.

Následne sa v miestnosti zjavila postava. Žena, bola celá v čiernom do tváre jej nebolo dobre vidieť no obrysom matne pripomínala veľmi dávnu príbuznú, držala na rukách dieťa.

Dieťa plakalo a na perinke bola fialová škvrna od jódovej tinktúry. Zvuk plaču nebolo počuť, obraz dieťa bol však až priveľmi jasný. Otec sa vyľakal a úplne zmrzol, nebol schopný žiadneho pohybu.

Žena v čiernom oznámila otcovi, že sa mu narodí dcéra a aj to, koľko bude vážiť a merať, dokonca mu povedala aj niekoľko veľmi presných nasledujúcich udalostí z jej budúceho života.

O šiestej ráno v utorok zazvonil telefón a otcovi oznámili narodenie dcéry. Čo bolo prekvapujúce, miery a váha boli rovnaké ako mu oznámila počas zjavenia žena v čiernom. Keď ma videl v pôrodnici, plakala som, tentoraz ma počul a na perinke bola rovnaká fialovú škvrna, akú videl na perinke dieťaťa v noci.

Vypovedané predpovede sa pomaly začali napĺňať a za mnou začali chodiť príbuzné duše z druhej strany brehu. Tak sa stalo aj pred narodením môjho prvého dieťaťa tiež nad ránom prišli za mnou dve dávno zomrelé ženy, jednou z nich bola moja prababička, ktorá mi popísala priebeh synovho pôrodu a   ukľudňovala ma, že všetko dobre skončí. Pri narodení môjho prvého dieťaťa sa naplnila jedna z predpovedí, keďže som mala pôrod veľmi ťažký. Vtedy sme obaja zo synom skoro odišli. Zažila som „vyhodenie“ zo svojho tela, hukot, tunel, svetlo, stretnutia a aj bolestivý návrat. Hneď po návrate späť sa prihlásila „druhá strana“, a to oveľa intenzívnejšie. Už ku mne nechodili iba duše príbuzných.

Vtedy mi bola pretlmočená veta druhou stranou: ,,Nech utekáš ako chceš, osudu sa nevyhneš.“

Čosi sa vo mne akoby spustilo a všetky vedomosti a učenie už šlo SAMO.

Pri poslednom rozhovore s mojím otcom, tri dni pred jeho odchodom mi povedal vetu:

Bola si to najlepšie čo bolo do môjho života poslané a čo som vo svojom živote mohol mať, ďakujem, mám ťa rád.